Tak ako má každý príbeh počiatok,
najprv som si myslel, som jasný egoista.

Keď píšem tejto básne ďaľší riadok,
spomínam, ako si sa dotkla môjho prsta.

Ten dotyk bol plný nehy a tak svieži,
dostalo sa tak môjmu egoizmu protijedu.

Zo začiatku, nevedel som o čo ti beží,
no v mysli hádal som, kam tvoje ruky vedú.

Vtedy cítil som sa ako vo sne,
začali sme sa vášnivo milovať.

Videl som ako pohľad vzrušením sa ti leskne,
nenútený ako napadnutá biela inovať.

Bol to fakt vášnivý a plný sex-appelu tanec,
doma v teple prikrývky, netreba na to tanečný parket.

No ako každý príbeh má aj tento koniec,
skončil sa tvojim šepotom:,,Krajších chvíľ v živote niet."